Zážitky z plavby Elba – Korzika (28.5.2016 – 1.6.2016)

Našu plavbu začíname v Toskánsku v  Castiglioncello, odkiaľ  sa vydávame  smerom na Elbu. Dĺžka tejto trasy je 35 Nm. Fúka nám zadný vietor okolo 8 uzlov a naša rýchlosť je cca 4-5 uzlov. Keď so západom slnka stícha večerná bríza štartujeme už aj motor. Naša prvá časť trasy končí na Elbe v zátoke Portoferraio, kde pred polnocou púšťame kotvu. Na druhý deň vyrazíme do centra mesta a  nevynecháme ani návštevu múzea Napoleonovho domu. Portoferraio je plné značkových obchodov a príjemných reštaurácii.

Z Portoferraio  vyrážame okolo obeda. Plachtíme k západnému výbežku ostrova Elba okolo pláži a malebného prístavu Marciana Marina. Cestou smerom na Bastiu (Korzika) sa vietor  stále točí, až nakoniec tíchne a preto na záver trasy ideme na motor. Z Portoferaio to je 45 Nm.

V Bastii, už na Korzike, kotvíme v prístave v starom meste, kde je množstvo malebných reštaurácií a na hrade sú práve slávnosti s hudbou. Niekde v uličke počuť hrať harmonikára pri zapadajúcom slnku. Atmosféra je vynikajúca na pohárik vínka na palube. V noci prefukuje cez kopce Korziky mistrál. Prístav je však dobre chránený, len cinkajúce sťažne upozorňujú, že na mori to môžu mat námorníci počas tejto noci ťažké.

Ráno vyrážame okolo pobrežia na sever. V zelených vysokých kopcoch vykúkajú pekné mestečká a pôvabné vilky sa tiahnu blízko nad more. Plávame pri pekných zátokách s pieskovými plážami a malými barmi, pri ktorých sa dá pri priaznivom vetre kotviť a kúpať. Keďže však vietor silnie až na 40 uzlov v nárazoch, o to sa radšej nepokúšame. Po malých problémoch s genou po 19 Nm pristávame v silnom vetre v krásnom rybárskom mestečka Marciana Marina.

Ráno vyrážame ku Capo Corse okolo pobrežia, popri  krásnych plážach s barmi, na útesoch sú starobylé hradby a čistučké more. Kotvíme pred Marina de Barcaggio, v peknej rybárskej dedinke s pár domami a maličkou promenádou. Sme v krásnom prostredí s úžasnými výhľadmi, kde sú pláže schované medzi skalnatými útesmi, a dlhé zelené kopce sa pozvoľna dvíhajú až do výšky 1700 metrov nad morom. Pripíjame si tu typickým drinkom – Capo Corse.

Po odplávaní sa rozhodneme oboplávať najsevernejší ostrov Ile de la Giraglia. Vlny od mora mohutnejú a spenené čapice sa blýskajú v slnku až na obzor. Za ostrovom meníme kurz na Isola Capraia. Na zadný vietor je plavba kludnejšia s občasným surfovaním na vlnách. Capraia je prírodnou rezerváciou a v jej okolí je zakázaná plavba, rybolov a kotvenie. Dobre chránený pristav s romantickou promenádou momentálne rozširujú o ďalšie miesta na kotvenie. Oplatí sa pešo vyjsť do starého mestečka, ktoré sa nachádza nad vchodom do prístavu na vysokom kopci. Krásne výhľady a zopár miestnych obchodíkov s reštauráciami napĺňajú každého kto chce zažiť aj kontakt s miestnym obyvateľstvom.

Ráno skoro vstávame na posledných 37 Nm plavby. O šiestej naberáme kurz smerom na Castiglioncello. Raňajkujeme vo väčších vlnách, a keď sa zdvihne JZ vietor okolo 10 uzlov vyťahujeme hlavnú plachtu. Výťah hlavnej plachty sa nám počas poskakovania na vlnách zamotá do vantov  a tak nasleduje kapitánova akrobatická vložka tejto plavby, a vylieza nad rahno a rozmotáva divokými smyčkami lano. Postupne sa vietor mení na predo-bočný a aj trochu spŕchne. Rozmýšľame, či nás dobehne dážď nad Capraiou, alebo slnko od Elby. Nakoniec sa predsa len sa usmeje slniečko a kotvíme v Castiglioncello, kde našu plavbu končíme. Loď odovzdávame bez zdržovania, taliani sú v tomto smere ústretoví.

Spolu sme celkom za 4 dni naplávali 165 Nm.